Keď rátame údery, čo odbíjajú čas,
keď celkom bez lístia vidíme malé stromy rásť,
keď zažneme ohník, čo v srdci horieť začne,
keď po písmenkách malá duša lačnie,
tak to je život - život našej školy
i všetkých detí, ktoré u nás boli!
Týmito slovami začal slávnostný príhovor p. riaditeľky, z príležitosti 40. výročia otvorenia novej školy v našej obci.
Krásny film o Ďurčinej, ale najmä žiariace očká milých detí, veľa vzácnych hostí z radov bývalých i súčasných zamestnancov, učiteľov i KšÚ, prispelo k nádhernej sviatočnej chvíli. Všetci spoločne si navzájom s radosťou zaspomínali na časy strávené u nás.
Všetkým týmto ľuďom zo srdca ďakujeme za všetko, čo pre deti tejto školy robili. Aj ich zásluhou má svoje patričné miesto v sieti slov. škôl.
A čo zaželať samotnej škole... ?
- aby táto budova vždy slúžila len tomu účelu, pre ktorý ju naši predkovia postavili
- nech denne naďalej pretrvávajú situácie, kedy sa žiakom nechce z nej odchádzať
- aby deti, ktoré vyrástli, s láskou spomínali na časy v nej prežité
- nech v tejto škole nikdy nezanikne detský smiech
